Spoznajte Egypt pohľadom Slováka žijúceho medzi Egypťanmi.
Ukážka z knihy:
/ Úryvok z kapitoly "Prvýkrát pri pyramídach "/
"Máme iba 40 minút, taký je program!" odsekla nám zlostne tá farizejka. Pochopili
sme, že skôr vyjednáme večný mier medzi Palestínou a Izraelom, ako by sme
mali dospieť k nejakej dohode s touto zanovitou babizňou.
Naše protesty sa však stretli s priaznivou
odozvou medzi niektorými turistami. Čas sa videl krátky aj im a preto sme
vytvorili akýsi protestný hlúčik, ktorý sa rozhodol, že si vytvorí vlastný
program. Pridali sa k nám dva páry mladých ľudí. Jeden zo Slovinska a druhý
z Rumunska. Bolo nás sedem statočných z bývalého východného bloku,
ktorých spájalo puto už neexistujúcej Varšavskej zmluvy. Naše spojenectvo nám
okamžite zlepšilo náladu o tristo percent. Napriek jazykovej bariére, sme si
rozumeli, ako keby sme sa poznali odjakživa. Rozhodli sme sa ignorovať negatívnu energiu tej harpye a plnými dúškami sme absorbovali
pozitívnu energiu, tohto impozantného miesta.
Túú, túúút,túúú túú... Vytrubovanie autobusu sa
rozliehalo po celom areáli. Vedeli sme, že to trúbia na nás, ale typicky egyptsky sme to ignorovali. Pred autobusom stála ta jašpega
a vrieskala na celú Gízu, že máme
okamžite nastúpiť dnu. Vedeli sme, že v tej chvíli máme navrch.
Škodoradostne sme vymýšľali ďalšie nové pózy pri fotení a nedali si
kaziť zábavu. Veď kedy zase budeme mať v pozadí najznámejšie stavby sveta?
Možno to bolo od nás detinské,
ale ona zbytočne mrhala našim časom na miestach, o ktoré sme nemali záujem, tak nech si to teda vyžerie!
V skutočnosti sme takto vzdorovali asi
len 5 minút, keď tu
z autobusu vystúpil jeden mladý
Nemčúr. Začal na nás pokrikovať ako gestapák: "Haben zí kajne disciplin, das ist škrupelozes ferhaltn!" čo po hitlerovsky znamená, že: "Nemáte žiadnu disciplínu, to je bezohľadné správanie."
No jasné! Otváranie papule na malé národy máš v génoch, ty potomok Tretej ríše!
Baba-Jaga a Hitlerjugend nás prepichovali
pohľadom ako inkvizítor ihlami kacíra.
Keď však ten príslušník Wehrmachtu videl, že sme sa rýchlym krokom pustili k autobusu,
rýchle sa spratal dnu, sadol
si k svojej frau a tváril sa ako člen nezúčastnených krajín. Boli sme
štyria chlapi a tri ženy,
ktorých šťavnato nasrdil. Jedna po pysku
by mu možno pomohla, ale začínať tretiu svetovú vojnu pre jedného drzého Nemca
sme nechceli. Keď sme vošli dnu, Hitlerčík sa pritisol ku svojej "frojlajn" a ani
nedýchal.
Kurva ... To je deň... Ešte nie je na hodinách ani čaj
o piatej a už mám na rováši konflikt s egyptským mafiánom, nemeckým fašistom
a egyptskou strigou.
Sadli sme a autobus sa pohol k ďalšiemu cieľu.
/ Úryvok z kapitoly " Alexandria" /
Ako zodpovední cestovatelia, sme si deň vopred rezervovali hotel Cherry Maryski v Alexandrii na 2 noci s raňajkami a večerou, za sympatických 138 dolárov pre oboch+dieťa a komplet s príplatkom , za výhľad na more ...Cena mohla byť garantovaná iba tak, že sme zadali iniciále platobnej karty. V prípade ak by sme neprišli, tak si búking bodka kom ,stiahne túto sumu bez pardónu. Keďže sme šetrní, tak sme zvolili túto riskantnejšiu možnosť. Toľko predohra k situácii ,čo nastala po príchode do hotela....
Hotel Cherry Maryski je natlačený v úzkej uličke, kde nemáte možnosť parkovať dlhšie ako minútu. Hotelový poslíček nás teda hneď spratal do ultra malej podzemnej garáže za hotelom.
Napriek sľubom búkingu že parkovanie je v cene, nás ujo "parkovčík" skasol za parkovné, len čo sme z auta vystrčili nos . Bolo to v prepočte len 7 dolárov na 2 dni, ale z hľadiska princípu, ma to trochu rozladilo.
Na recepcii sedel mladý muž so silnými dioptriami. Dali sme mu naše pasy. Poopravil si tie svoje popolníky na nose a začal so štúdiom našich cestovných dokladov. Pozeral do nich ,ako keby sa práve učil čítať...
"Je nejaký problém?" ...pýtam sa.
"Nemáte platné víza"...odvrkol a hodil mi naspäť pasy ,ako psovi kosť.
"Pozri sa ešte raz" hovorím mu a hádžem kosti naspäť do ringu..."Víza máme platné ešte 2 mesiace "...
Tento Sherlock Holmes mixovaný s inšpektorom Clouseauom ich vzal do rúk ešte raz a začal zase so štúdiom latinského písma . Všimol som si, že pozerá iba na víza, ktoré dostanete na letisku pri príchode.
Víza sme mali platné ešte 2 mesiace , čo bolo uvedené na pečiatke, hneď na protiľahlej strane pasu. Recepčného však ani nenapadlo pozrieť na tú druhú stranu a typickým štýlom arogantného úradníka povedal : "Nemáte platné víza, nemôžeme vás ubytovať"...a hodil po mne doklady druhý krát.
To už ma dožralo. Podal som mu pasy po tretí krát a hovorím :" Ak si myslíš, že nemáme platné víza, tak zavolaj políciu." . Moje sebavedomie ho prekvapilo a zízal na mňa ako bezdomovec na inkaso. Očividne políciu volať nechcel ,ale zároveň mu bolo úplne jedno, kde budeme dnes večer spať.
Sedel tam ako žaba na prameni a tupo pozeral zase iba na tú jednu stranu v našich pasoch . Už som to nevydržal .Vzal som mu pasy z ruky a ukazujem : "Pozri, tu je platnosť našich víz predĺžená na cudzineckej polícii a je tu dátum 8.máj 2018.... A dnes je 17. marec !!"
Ten korunovaný dilino vezme tie pasy.a vyvaľuje na nich oči, ako pubertiak na nahú ženu...Po nekonečnej chvíli zo seba vysúka : "Musím zavolať manažérovi". Uff ... dožral ma už úplne ! " Ty nevieš čítať?!" pýtam sa a mám ho chuť zdrapiť za krk ,pod tú jeho sprostú hlavu. On mi na to :
"Sadnite si"
"Nie"
"Pane, sadnite si"
"Máriu jeho !!! Čo som ja tvoj cvičený pes? Nie, nechcem si sadnúť !!!".... už miešam slovenčinu z angličtinou. Ten imbecil si zaumienil, že nepôjde po toho menežéra, dokedy si nesadnem! Mám sto chutí preskočiť ten pult a napáliť mu jednu východniarsku po papuli aby si až ľahol...
Lenže nechcem dnes spať v base, ale na hoteli. Za iných podmienok by sme okamžite odišli, lebo za 140 dolárov by sme nemali problém kúpiť si ubytovanie inde. Lenže to by sme prišli o tých 138 dolárov, ktoré by si búking stiahol za rezerváciu ubytovania.
Kretén vidí, že ma dožiera, ale provokatívne si neustále melie to svoje : "Sadnite si" Zadok mám vysedený po vyše desiatich hodinách v aute a znova si sadnúť ,určite nemám chuť . Navyše nevidím jediný logický dôvod toho jeho zanovitého rozkazovania.
Keď mi recepčný už po tridsiaty krát povie svoj sadací povel, tak to nevydržím, tresnem s rukou po pulte až sa mu tam zatrasú kvetinky vo váze a vrieskam naňho ako Pavarotii:
"Nie !!! Kurva !!! Nesadnem a volaj toho menežéra,ty idiot!..Okamžite! Fakjú ! Fakjú ! Fakjú..."
Trojité "fuck you" zabralo a idiot z recepcie sa konečne odhodlal ísť po menežéra. Bolo už nad slnko jasné, že prvý dojem z toho hotela je vďaka tejto situácii ,úplne v riti...
Stojím pri pulte recepcie a klepem nervózne nohou. Hotelový personál , ktorý sa skrze môj krik opodiaľ zhŕkol ,ma zdiaľky so zvedavou hrôzou pozoroval, ako študent teológie pôrod...
Moja Zuzana sedí v kresle, jednou rukou drží dieťa a druhou svoje čelo, ako nejaký grécky mysliteľ. Asi za 10 minút prichádza nazad imbecil z recepcie aj s menežérom.
Na prvý pohľad je vidno, že menežér je iná kasta . Mrkne do pasov a povie. "O.K. pane. Víza mate v poriadku. Vitajte v našom hoteli"
Ďakujem egyptským bohom, že menežér nie je taký poloanalfabet, ako tento drúk... "No dobre, môžeme teda ísť na izbu ?"
"Nie, ešte musíte zaplatiť za ubytovanie.... 194 dolárov".
"Čože? Odkiaľ ste nabrali túto cenu?" Veď malo byť 138 "
"To je plná suma aj taxami a miestnymi poplatkami", hovorí menežér.
"Ale Booking zaručoval cenu 138 dolárov a vy chcete o 56 dolárov viac !!!"
Nasledujúca odpoveď tohto múdreho muža, by mala byť vytesaná zlatým písmom vo všetkých menežérskych učebniciach:
"Cena je tam nižšia preto, lebo stránka Booking chcela náš hotel urobiť viac atraktívny ".
Vzal mi reč... Vraj " viac atraktívny " !Keby sme takto "zatraktívňovali " ceny apartmánov, čo prenajímame turistom v Hurgade, tak by sme si za pár mesiacov ani nevrzli. Rezignovane dávam na pult 200 dolárov...
Zlý recepčný ich vezme a ani sa nenamáha vydať zvyšok. Za normálnych okolností by som mu ten tringelt aj nechal, ale takto?
"Nemáš vydať peniaze?" pýtam sa ho drzo...
"Nie " odpovedá s ľadovým kľudom zlý recepčný...
"Ty nemáš 6 dolárov?"
"Nie, nemám", odpapuľuje mi...
"Tak mi ich dáš zajtra, alebo pri odchode." Kývne že dobre a konečne ideme na izbu...
/Úryvok z kapitoly "Alkohol a alkoholici v Egypte/
Je ťažké odolať partii východniarov, najmä keď aj ty si jedným z nich.
Večer ma už "kocovina" prešla a tak som mohol mierne roztrasený ísť do brlohu alkoholických nerestí opäť. Bolo nás osem. Naši dvaja inštruktori nás už tam čakali. Jeden z nich bol
Poliak Jacek a ten druhý Egypťan.
Nazvime ho Ahmed.
Alkohol je v egyptských krčmách pomerne drahý a nekvalitný, preto sme si tam na "tajňáka" vzali tri fľaše Metaxy. Na desať ľudí to nie je až tak veľa, ale ja som nepil a moji spolupotápači to tiež nepreháňali. Dokonca
ani poľský inštruktor nechlastal, čo nie je
u Poliakov zvykom. Zato náš Ahmed nasadil také tempo, že by mu nestačil
ani Braňo Mojsej v časoch jeho najžiarivejšej alkoholickej slávy.
Netrvalo
dlho a Ahmedovi sa zachcelo spievať a tancovať, pretože chcel súrne
vyjadriť svoju radosť zo života. Pokiaľ svoje umelecké predstavenie obmedzoval
iba na priestory krčmy, bolo všetko O.K.
Ale rozšantený Ahmed po chvíli nadobudol dojem, že by bolo super,
keby sa takto predviedol pred svojimi rodákmi rovno v centre Hurgady. A aby
nikto z okoloidúcich nepochyboval, prečo je Ahmed taký veselý, tak jeho ďalší
geniálny nápad bol, že svoje tanečné a spevácke umenie bude predvádzať s poloplnou
fľašou Metaxy v ruke.
Unisono sme mu všetci povedali, že je to debilný nápad, lebo je moslim a jeho moslimskí krajania iste nebudú mať pochopenie
pre takýto druh zábavy. Lenže majster alkohol je mocný čarodej a uvažovanie
pod jeho vplyvom je často značne mimo reality. Ahmed sa pevne rozhodol svoj
bezchybný nápad zrealizovať aj tak a tanečným krokom s fľašou v ruke
sa pomaly posúval ku vchodu. Stiahli sme ho nazad a vzali mu fľašu z ruky.
Zdalo sa nám, že najlepšie bude ho úplne opiť,
aby zaspal a nevyvádzal hlúposti.
Ale Ahmed bol zjavne trénovaný a ďalšie poldeci mu len prilialo ďalšiu
energiu. Keď sa nám po chvíli zdalo, že už sa ukľudnil, pohodlne sme sa
rozvalili v krčme na núbijských pohovkách
a objednali si šišu.
Keď sme našu pozornosť upriamili na debatu o potápaní,
tak Ahmed využil situáciu, schmatol fľašu
a so spevom víťaza vybehol z krčmy rovno na ulicu. Než sme sa vyhrabali z tých nízkych pohoviek, tak Ahmedko prebehol hodný kus do
centra. Strach o toho opitého blázna nám dal do nôh síce slušnú rýchlosť, ale dohnali sme ho až asi po 300 metrovej
naháňačke. Rýchlo sme ho zdrapli, vzali mu tú fľašu a ťahali
nazad do krčmy. Ahmed dostal záchvat spevu, lebo za každú cenu chcel upútať pozornosť
svojich spoluobčanov. Podarilo sa mu to. Ľudia sa na ulici zastavovali a neveriacky pozerali na
bizarné divadlo, ako skupinka Európanov,
vlečie do krčmy spievajúceho opitého Egypťana.
"Evrysink oukej..." Snažili sme sa ukľudniť rozhorčených
statočných občanov, ktorí už začali reptať, že zavolajú políciu.
Do krčmy sme doslova vleteli.
"Jacek, urob si s ním poriadok a vezmi ho domov, lebo si koleduje o prúser!"...
Vyzvali sme jasne Ahmedovho parťáka.
"Kurwa,
ja to pierdolę, to będzie kurwa noc," vzdychol nešťastný Jacek, objednal taxi a vzal aj
za našej pomoci opitého Ahmeda preč. Opisovať strastiplné nakladanie Ahmeda do
taxíka by už bolo nudné. Mali sme sto chutí toho idiota zviazať a hodiť ho
do kufra, aby odtiaľ neušiel, lebo z auta sa mu to trikrát podarilo. Keď konečne
odišli, tak nám bolo jasné, že ak niekto z nás dovtedy pochyboval o správnosti
prohibície v arabskom svete, tak po tomto divadle sme všetci pochopili
neskonalú múdrosť proroka Mohameda, ktorý svojich rodákov poznal najlepšie.
Preto nech je velebené jeho meno za toto múdre rozhodnutie...
Ďalšie bláznivé príhody a tiež ako to skutočne chodí v Egypte , si môžete prečítať v knihe...
